Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora. Vtedy ľud volal k Mojžišovi o pomoc. Keď sa Mojžiš pomodlil k Hospodinovi, oheň zhasol. Preto pomenovali to miesto Tabera, lebo Hospodinov oheň vzplanul proti nim. Naničhodníkov uprostred nich sa zmocnili silné chúťky. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: „Kto nás nasýti mäsom? Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak. Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu.“ Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici. Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom. Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna. Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. (4.Moj 11:1-10)
Boh pripravil pre svoj ľud zasľúbenú zem, vyslobodenie z otroctva a staral sa o nich aj počas ich cesty. Namiesto toho, aby Boha poslúchali a boli spokojní, im cesta trvala oveľa dlhšie akoby sa normálne dala zvládnuť. Boží ľud trpel za svoje správanie, ktoré namiesto vďaky vyjadrovalo nespokojnosť a túžbu po inom živote.
Aj my máme tendenciu sa v živote sťažovať. Akoby sme neboli spokojní za to, čo Boh pripravil a urobil. Ale ak sme urobili všetko, čo sme vedeli a Boh nám doprial toľko, koľko nám doprial, sťažovaním sa prejavujeme nespokojnosť s Jeho zaopatrením a starostlivosťou o nás. Sťažovaním sa niekedy vyjadrujeme to, že niekto alebo niečo to vie urobiť lepšie ako Boh, napr. my sami.
Nesťažovať si je dosť ťažké, oveľa ľahšie je splynúť s davom tohto sveta, ktorý je večne nespokojný a nevďačný. Akoby stále ľudia nachádzali niečo, čo im ešte chýba, namiesto toho aby sa tešili z toho, čo majú. Obrazne povedané, sme schopní sa trápiť pre jednu hviezdu na nebi, ktorú nemáme ale nie sme schopní vidieť milióny iných, ktoré sú nám k dispozícii. Jedným z riešení ako nevpadnúť do pasce sťažovania si, je prejavovať vďaku. Byť vďačný za veci a skutky, ktorými nám Boh požehnal. Ešte lepšie je byť vďačný za všetko, aj za to, čo v súčasnosti vnímame ako niečo, čo sa nám nepáči. Príkladom môže byť defekt na aute, ktorý objavíme práve v deň keď sa niekam ponáhľame. Máme možnosť sa rozčuľovať a nadávať, sťažovať si, že práve nám, práve teraz a práve takto … Alebo poďakovať Bohu, a veriť, že nás ochránil pred niečím možno horším, napr. dopravnou nehodou, ktorá by sa stala ak by sme vyrazili v pôvodnom normálnom čase.
Oblastí, na ktoré si človek môže sťažovať je naozaj veľa a nie je ľahké sa tomu vyhýbať. Niekto nedokáže prestať sťažovať si na vládu, peniaze, málo komfortu, počasie, hru hokejového tímu, rodinu, ľudí v práci, šéfa, manželku, chorobu alebo, že nie je vysoký ako jeho sused alebo chudá ako jej susedka…
Za mnoho vecí si môžeme sami. Živo si pamätám ako mi jedna kamarátka povedala, že sa hnevá na Boha a je s ním nespokojná, nakoľko pred pár týždňami jej zomrel jej otec. Zomrel na rakovinu pľúc a samozrejme to bolo niečo, čo bolo aj mne ľúto. Ale ako mi neskôr povedal náš spoločný známy, tak jej otec bol tuhý fajčiar viac ako 30 rokov. Je teda nespokojnosť s Bohom v tomto prípade oprávnená? Nejde skôr o prenášanie viny a obviňovanie niekoho iného namiesto toho, aby sme sa pozreli do zrkadla a hľadali pravdu? Namiesto toho šírime takéto obvinenie Boha a to zapríčiní, že my ako aj ostatný s ním nebudú spokojní.
Boh nemá rád, keď si sťažujeme a sme nespokojní.
Skúste sa zamyslieť a identifikovať 3 vaše sťažnosti, ktoré vám prídu na um z vášho života – to je to najdôležitejšie, aby ste si ich začali uvedomovať. Čo s tým urobíte?
Modlitba: Bože, dnes k Tebe prichádzam s mojím vyznaním, že som prejavoval neoprávnene svoju nespokojnosť s Tebou, ako svojim Bohom. Škodil som tým nie len sebe, mojím blízkym, ľuďom, ktorí to počuli, ale i Tebe. Daj mi múdrosť uvedomovať si, že keď sa chcem na niečo sťažovať, pouvažujem najprv v srdci o tomto pokušení a zvládnem ho, než aby som bol ako tvoj národ po odchode z Egypta a bol nespokojný s tým, čo si ty dal do môjho života. Ďakujem za to, že si ma nikdy neopustil a že si sľúbil, že budeš vždy so mnou. V mene Ježiša, amen.